"OZE a najmä fotovoltika v súčasnosti celosvetovo dominujú novému
inštalovanému výkonu. Aktuálne ekonomické šoky na strane ponuky zasiahli
aj výrobu FV panelov, čoho dôsledkom sú výpadky produkčnej kapacity a
mierne zdraženie týchto komponentov," pripustil Karaba. Podľa Rystad
Energy vzrástla cena konvenčných solárnych panelov od minulého roka z
menej ako 0,2 USD (0,17 eura) za watt inštalovaného výkonu (Wp) na
zhruba 0,26-0,28 USD/Wp v druhej polovici tohto roka. "Vyššie ceny investorov nepotešia, ale rozhodne nebudú príčinou spomalenia rozvoja OZE," myslí si šéf SAPI.
Na slovenské projekty zdraženie panelov nebude mať výrazný vplyv, keďže
sa väčšie solárne elektrárne nezačnú budovať skôr, ako na budúci rok. V
tom čase už Karaba očakáva stabilný vývoj cien panelov. Solárne panely a
náklady na ich prepravu tvoria podľa Rystad Energy u veľkých
priemyselných parkov štvrtinu až tretinu celkových investičných
nákladov. Zvýšenie cien panelov a nákladov za prepravu tak môže mať
významný vplyv na ekonomiku solárnych elektrární.
Karaba upozornil, že na Slovenskom trhu investorov od stavby solárnych
elektrární odrádzajú najmä sieťové a administratívne poplatky, ktoré
spôsobujú, že sa produkcia stáva nerentabilnou. „Dlhodobo hovoríme,
že veterné a fotovoltické elektrárne už finančnú podporu nepotrebujú.
Ich ziskovosť však bude závisieť od toho, ako si vláda poradí s
pretrvávajúcimi bariérami. Máme tu napríklad neodôvodnene vysoké
pripojovacie poplatky a diskriminačný G-komponent. Ak majú elektrárne
prežiť bez podpory, potrebujú férové trhové prostredie,“ dodal Karaba
Cenový vývoj na trhu so solárnymi panelmi plány na rozvoj OZE podľa
Karabu nenaruší. Rastúce ceny energií a hroziaci nedostatok plynu sú
podľa šéfa SAPI jasným signálom, že EÚ musí rozvoj OZE urýchliť. "Ostáva už len dúfať, že to pochopí aj naša vláda," dodal Karaba. Motivačne podľa neho môže pôsobiť aj súčasná vysoká cena elektrickej energie.